भारतकोश
ब्राह्मस्फुटसिद्धान्त (ब्रह्मगुप्त - शून्य, कुट्टक, बीजगणित एवं सम्पूर्ण २१ अध्याय सान्वय सटीक)

ब्राह्मस्फुटसिद्धान्त (ब्रह्मगुप्त - शून्य, कुट्टक, बीजगणित एवं सम्पूर्ण २१ अध्याय सान्वय सटीक)

Brahmasphuta Siddhanta of Brahmagupta with Commentary

आचार्य ब्रह्मगुप्त द्वारा

DevanagariHindipublished737 पृष्ठ

पृष्ठ 343, कुल 737 में से

संदर्भ में पढ़ें
पृष्ठ 343

MEAN LONGITUDES OF THE SUN AND THE MOON 301 (also called āhnika) by the number of intercalary months in a yuga and divide by the number of civil days (in a yuga). Add the resulting quotient to the adhimāsaśeṣa and divide the sum by the number of lunar months in a yuga : this gives degrees etc. (This is the total adhi- māsaśeṣa). Next multiply again the avamaśeṣa called āhanika by 60 and divide by the number of civil days in a yuga : the result is in minutes, seconds, thirds etc. The number of months elapsed (since the beginning of Caitra) are to be taken as signs and the number of lunar days elapsed of the current month as degrees. The sum of these signs and degrees and the minutes, seconds etc. corresponding to the avamaśeṣa is the grahatanu. From thirteen times and from one time that grahatanu severally subtract the degrees, minutes etc. corresponding to the total adhimāsaśeṣa : the remain- ders thus obtained are the mean longitudes of the Moon and the Sun respectively¹.

  1. गुणिताद्यु गाधिमासैर्यु गभूदिवसैर्ह तादवमशेषात् । फलयुक्तमधिकमासकशेषं मध्यावतोऽर्केन्दू ॥ अधिमासावमशेषे युगशशि भूदिनहृते पृथग्लब्धेः । मासदिनाद्ये स्थाप्ये गतमासदिनानि चैत्रादेः ।। अवमशेषलब्ध्या सहितानि पृथक् त्रयोदश गुणानि । अधिमास शेषलब्ध्या हीनानि पृथक् रविशशांकौ । —BrSpSi. XIII. 20-22 विनाद्यु राशेरपि चन्द्रभास्करौ प्रकुर्व्वतो वा विधिरेष क थ्यते । समास मासिकृतविग्रहासु ये ह्यतीतमासा विनियोज्य तान् पुनः ।। खरामनिघ्नान् दिवसेषु योजयेद् गतेषु मासस्य ततोऽधिमासकैः । निहत्य सर्व विभजेत् सर्वदा युगार्कमासैर्दिवसत्वमागतैः ॥ भवन्ति लब्धास्त्वधिमासकाः पुनस्ततोऽपनीयाशु च भागहारकम् । भजेत शेषं शशिमास संख्यया ततोऽशलिप्ता विकलाः स तत्पराः ।। ततोऽधिमासान् प्रणिहत्य खाग्निभिर्नियोज्य सम्यग्गतवासरैः क्रमात् । युगावमघ्नाञ्छशिवासरैर्हरेत् तमत्र शेषं प्रवदन्ति चान्हिकम् ॥ हत्वाऽधिमासैरवमस्य शेषं छित्वा धराया दिवसैः प्रलब्धम् । संयोज्य नित्यं त्वधिमासशेषे कार्यं पुनस्तत् करणैर्यथोक्तम् ॥ युगप्रसिद्धैर्धरणी दिनैर्हरेन्निहत्य षष्ट्यावमशेषमान्हिकम् । कलाविलिप्ताः क्रमशस्तत्परास्ततोऽवमास्ता दिवसा गृहांशकाः ॥ त्रयोदशघ्नादपि रूपतादिताद्विशोधयेत्त्वधिमासशेषजम् । निशाकरार्कौ गणकैः प्रकीर्त्तितौ भट प्रणीताविति बुद्धिमत्तमैः । —MBh. I. 13-19 (Here verse 17 should follow verse 15—K.S. Shukla)