भारतकोश
रत्नावली नाटिका (सम्राट हर्षवर्धन - शास्त्रीय नाटिका रत्न सम्पूर्ण ४ अङ्क सान्वय सटीक)

रत्नावली नाटिका (सम्राट हर्षवर्धन - शास्त्रीय नाटिका रत्न सम्पूर्ण ४ अङ्क सान्वय सटीक)

Ratnavali Natika of Emperor Harsha with Commentary

सम्राट हर्षवर्धन द्वारा

DevanagariHindipublished520 पृष्ठ

पृष्ठ 237, कुल 520 में से

संदर्भ में पढ़ें
पृष्ठ 237

192 रत्नावली प्रतिगृहीताम्—‘Accepted’ ; here ‘favourite.’ कुसुमसमृद्धि—कुसुमस्य समृद्धिः ( ६ठीतत् ); तया शोभितम् ( ३यातत् ) । सम्—ऋध् + क्तिन् = समृद्धि, prosperity, hence growth ; गृहीतसमुद्गक etc.—Adj. to सागरिका। समुद्गकश्च चित्रफलकञ्च वर्तिका च ( द्वन्द्वः ) गृहीताः समुद्गकचित्रफलकवर्तिकाः यया सा ( बहु ) । समुद्गक means a box (or casket) containing materials for painting. “समुद्गकः सम्पुटकः” इत्यमरः; वर्तिका means the brush- like pen used in painting. चित्रफलक means “picture-board” (canvas). प्रवेशकः—Interlude of an inferior type. Those facts which are necessary for the development of the drama, but are not. to be represented by means of the Acts themselves are shown by अर्थोपक्षेपकs—cf :—“नीरसोऽनुचितस्तत्र संसूच्यो वस्तुविस्तरः” ( दशरूपक I. 57). विष्कम्भक and प्रवेशक are two different types of अर्थोपक्षेपकs. विष्कम्भक is already described ( P. 86). “वृत्तवर्तिष्यमाणानां कथांशानां निदर्शकः। संक्षिप्तार्थस्तु विष्कम्भ आदावङ्कस्य दर्शितः। मध्येन मध्यमाभ्यां वा पात्राभ्यां संप्रयोजितः। शुद्धः स्यात् स तु सङ्कीर्णो नीचमध्यमकल्पितः॥” ( सा. द. ६।५५-५६ ) A विष्कम्भक is usually used as an interlude, acted by one or two actors of the middle rank, or even with one actor of the middle rank and one of the lowest rank. But sometimes it may be used as a prelude also—“अपेक्षितं परित्यज्य नीरसं वस्तुविस्तरम्। यदा सन्दर्शयेत्किञ्चिदामुखानन्तरं तदा। कार्यो विष्कम्भको नाट्ये चामुखाक्षिप्तपात्रकः॥” ( सा. द ६।६१-६२)। The stock example is Ratnāvalī's prelude introduced by Yaugandharāyaṇa. A प्रवेशक, however, is always an interlude and can never be a prelude; it is invariably introduced by inferior characters—“प्रवेशकोऽनुदात्तोक्त्या नीचपात्रप्रयोजितः। अङ्कद्वयान्तर्विज्ञेयः शेषं विष्कम्भके यथा॥” ( सा. द. ६।५७)