भारतकोश
काश्यप संहिता (वृद्ध जीवकीय तन्त्र व विद्योतिनी हिन्दी टीका सहित)

काश्यप संहिता (वृद्ध जीवकीय तन्त्र व विद्योतिनी हिन्दी टीका सहित)

Kashyapa Samhita Hindi

महर्षि काश्यप / जीवक (टीकाकार: श्री सत्यपाल भिषगाचार्य) द्वारा

स्रोत: Kashyapa Samhita (Vriddha Jivakiya Tantra) with Vidyotini Hindi Commentary (उद्गम)

DevanagariHindipublished942 पृष्ठ

पृष्ठ 158, कुल 942 में से

संदर्भ में पढ़ें
पृष्ठ 158
१४४काश्यपसंहिता वा वृद्धजीवकीयं तन्त्रम्

प्राचीनभारतस्य देशान्तरसम्बन्धः

उपदर्शितदिशा असीरिया–बेब्लोनिया–मेसोपोटामियामिश्रादिप्राचीनोन्नतदेशेषु शाखोपशाखारूपासु प्राचीनपाश्चात्त्यजातिषु च, किं बहुना अमेरिकागतरेडइण्डियनचीनादिसुदूरपर्यन्तमपि अद्यावदुपलभ्यभारतीयग्रन्थभूगर्भोपलब्धविषयाचारव्यवहारादीना-मायुर्वेदीयभैषज्यविद्यायाश्च तत्र तत्र न्यूनाधिकरूपेण तुलना परिदृश्यते। आथर्वणे यथा भूतादिवादप्रक्रियया मान्त्रिकप्रक्रियया च संवलितं भैषज्यं, प्राय एवं प्रकार एव भैषज्यसम्प्रदायः प्राचीनेषु प्रायः सर्वेषु देशेषु, प्रायः सर्वासु प्राचीनजातिषु च पूर्वोक्तदिशा विवेचकैरुपवर्ण्यते। नह्येवं विष्वक्प्रदेशेषु बहुशोऽसाधारणाः संवादाः काकतालीयन्यायेन स्वतः समुद्भवितुं युज्यन्ते। ईदृशी प्राचीनभारतस्य प्राचीनदेशान्तराणां च बहुर्शोऽशेषु समानविषयता साक्षात् परम्परया वा मिथः परिचयं सम्पर्कं व्यवहारं चैकान्ततोऽवगमयति ।।

प्राचीनभारतस्य पुराकालादेव देशान्तरैः सह सम्बन्ध आसीदिति अनेकैर्विद्वद्भि^१रुल्लिखितं चास्ति। मिश्रदेशे तत्सन्निकृष्टस्थानान्तरेष्वपि भारतस्य वाणिज्यसम्बन्ध आसीदिति तदात्वे (A. D. 100) मिश्रदेशस्तेन पेरिप्लस^२नाम्नाऽप्यु-ल्लिखितमस्ति ।।

सर विलियम जोन्स (Sir William Jones), मेजरविल्फोर्ड (Major Wilford), लुइस् ज्याकोलिओट् (Louis Jacolliot) प्र^३भृतिभिरपि सभ्यताकलास्मृतिज्ञानानि भारतादेव मिश्रदेशेऽपि गतानीति प्रतिपादितं वर्तते ।।

‘भारतीयभैषज्यविद्यायाः प्रभावो ग्रीसवैद्यके पतित इति अर्धेन मनसा पाश्चात्या लोका मन्यन्ते। मिश्रपर्सियाऽरेबियाद्वारा भारतीयं भैषज्यविज्ञानं ग्रीसे उपगतं, मिश्रपर्सियाऽरेवियादेशैरपि भारत्ताल्लब्धम्’ इति स्वमतमनुदर्शयन् जे. जे. मोदीमहाशयः^४ ‘सर्वदेशीयानां भैषज्यपद्धतीनां मूलमेकमेव, पाथागोरसेन हिपोक्रिटसपूर्वजैर्वा ग्रीसदेशे यद्भैषज्यविज्ञानं प्रथगतो गृहीतं तदपि


१. (a) History of Indian Shipping and Maritime activity from the earliest times—R. K. Mukarji.
(b) Intercourse between Indian and the Western World—H. G. Rawlison.
(c) Lassen's History of Indian Commerce.
२. The Periplus of the Erythraean Sea—P. 3.
३. Sir William Jones, in the report of the Royal Asiatic Society is led to believe that Egypt must have been in remote ages colonised by the Indian Aryans, and writers like Major Wilford consider the 'Mishrasthana' of the Purans to be no other than 'Mishra', the ancient name of Egypt. There is, on the other hand, no record of the Egyptians having ever migrated into India, Such circumstancial evidence has led some European writers—Louis Jacolliot among others—to affirm that if Egypt gave civlization to Greece and the latter bequeathed it to Rome, Egypt herself received her laws, arts and sciences from India. There is nothing in the Egyptian medicine which is not in the Indian system, and there is much in the elaborate Indian system that is wanting in the medical science of Egypt.
Short History of Aryan Medical Science Pp. 194-195.
४. It seems a half-hearted admission of the influnce of the Indian Medicine on the Greek Medicine, and in making this admission ...... but he seems to forget India's indirect influence on Greek Medicince exerted through Egypt, Persia and Arabia. Now it has been proved that Greek Medicine to a considerable extent owed its knowledge to these countries; ....... owe their medical knowledge to India. Referring India's indirect influence on Greek medicine practised by Hippocrates