भारतकोश
रत्नावली नाटिका (सम्राट हर्षवर्धन - शास्त्रीय नाटिका रत्न सम्पूर्ण ४ अङ्क सान्वय सटीक)

रत्नावली नाटिका (सम्राट हर्षवर्धन - शास्त्रीय नाटिका रत्न सम्पूर्ण ४ अङ्क सान्वय सटीक)

Ratnavali Natika of Emperor Harsha with Commentary

सम्राट हर्षवर्धन द्वारा

DevanagariHindipublished520 पृष्ठ

पृष्ठ 135, कुल 520 में से

संदर्भ में पढ़ें
पृष्ठ 135

90 रत्नावली कैङ्किरातैः—By किङ्किरात ( Ashoka ) flowers. किङ्किरातानां विकारः इति किङ्किरात + अण् । भरनमितशिरः etc.—भरेण नमितं ( ३यातत् ) तादृशं शिरः-शेखरं येषां ( बहु ) तैः । भर—weight. नमित—caused to bend down. शेखर—tips, Diff. Read. भरनमित-शिखैः शेखरैः कैङ्किरातैः । Here कैङ्किरातैः is adj. to शेखरैः । कैङ्किरातैः शेखरैः means 'the tips of Ashoka flowers'. वेषाभिलक्ष्य etc.—Adj. to कौशाम्बी । वेष means dress and orna- ments. अभिलक्ष्य—to be noticed. वित्तेश—Kuvera. कोश—treasury वेषेण अभिलक्ष्यः ( ३यातत् ) तादृशः स्वविभवः ( कर्मधा ) तेन विजितः ( ३यातत् ) तादृशः अशेषवित्तेशकोशः यया ( बहु ) सा । वित्तेशस्य कोशः ( ६ठीतत् ) अशेषः वित्तेशकोशः (कर्मधा) । कोश means wealth. 'कोशोऽस्त्री कुड्मले खङ्गपिधानेऽर्थौघ- दिव्ययोः' । शातकुम्भ etc.—Adj. to कौशाम्बी । शातकुम्भ—gold. कुम्भ means cave. शतकुम्भ is mountain. Because gold is believed to be found in the mountains, it is called शातकुम्भ । शातकुम्भस्य द्रवः :(liquid) (६ठीतत्) तेन खचितः ( ३यातत् ) तादृशः जनः यस्याः ( बहु ) सा । एकपीता—Adj. to कौशाम्बी । Having yellow as the only colour. i. e., entirely yellow. एकः पीतः ( yellow ) यस्याः ( बहु ) सा । Here figure of speech is उदात्त, as the लोकातिशय-सम्पत्ति of कौशाम्बी is described. cf. ‘लोकातिशयसम्पत्तिर्वर्ण्योदात्तमुच्यते’—साः दः । The उदात्त has been accentuated by उत्प्रेक्षा । The metre is स्रग्धरा । Ch. of voice. वेषाभि—कोशया शातकुम्भ—जनया एकपीतया कौशाम्ब्या विभायते । Shloka 11. धारायन्त्र etc.—Adj. to प्रावृषे । धारायन्त्र—a fountain. विमुक्त—discharged. पयःपूरः—showers of water. प्लुते—flooded. धाराणां